Denník Jamesa Pottera
15. 9. 1978 Uhm. Tak toto má byť akože denník. Neviem, akože, čo mám do teba písať, ale poradila mi to psychologička, vraj aby som sa mal komu zdôveriť. Tak sa ti zdôverujem: To je taká veľká krava. Ona si myslí, že potlačujem svoje pocity. Čo som blázon? Postihnutý?
- A nie si?
Počul som už o denníkoch, ktoré rozprávajú, ale počul som aj o majiteľoch, ktorí ich následne na to umlčali veľmi drastickým spôsobom. Resp. navždy umlčali.
- Už chápem, prečo máš psychologičku... Ale čuš. Myslíš si, že mňa baví do teba písať? Musím, vieš mám ťa už asi rok a tá bláznivá krava si chce overiť, či si do tohto šialeného denníka píšem.
- Ona si ma akože prečíta?
A čo ja viem? Ja viem len lietať. Ale čo, nech si prečíta, što si o nej myslím. Možno ma potom prestane otravovať. Musím ju nejako poriadne uraziť, potom ma možno prestane otravovať. Nemám rád staršie ženy.
Ale tá, čo k nám chodí do triedy, nie je na zahodzenie. Tuším Pleasantová.
29. 9. 1978
Takže si ťa ešte nečítala. To je škodza. Vieš, ona je taká čudná, tučná, škuľavá.... A moja mama je jej podzobná, keďz si ju najala.
30. 9. 1978
Takže som opäť pri tebe, tá stará koza si ťa ešte nečítala a ani si ťa čítať nebudze, lebo som sa rozhodzol, že dzo teba budzem písať aj moje pocity, ako chcela. A to je len moja súkromná vec.
- A moja.
Ty si len doplnok krásy, tak by som ťa láskavo požiadzal, aby si držal svoje vznešené ústa pokope.
- Dobre, budem, ale prečo píšeš miesto d dz?
Lebo sa mi to tak páči. A ty, nepotrebná vec, budz ticho, inak ťa umlčím!!
Takže, tá predzo mnou je celkom pekná, ale asi budzem mat konkurenciu, pretože celu hodzinu sa usmievala len na nejakého blonďatého úchyla... Nepomohlo ani to, že som ju niekoľkokrát kopol do stoličky, aby si ma všimla. Ona si myslela, že to bola náhodza. Túdle. Taká náhoda... Ale neprezradzím sa predzsa, nebudzem taký smiešny. Musím nejako zlikvidovať tu blonďavú potvoru neurčitého pohlavia.
- To chceš akože zlikvidovať seba?
Nie, ty podradná maličkosť, chcem zlikvidovať toho, Luciusa. A ak si si nevšimol, ja mám vlasy čierne...
- Veď to mi tam nesedelo....
Ale vieš čo, chodz mi niekam, s takým blbým dzenníkom si ja písať nebudzem...
Milý James. Som rada, že si konečne píšeš do tohto denníka. Ale rada by som ťa upozornila na pár maličkostí, ja nie som tučná, iba, hm, pri tele. A určite nie som stará. Som práve v najlepšom veku. A láskavo sa s denníkom rozprávaj slušne. A ešte niečo, o tomto sa dozvie tvoja mama...
2. 10. 1978
Už sa bojím. Ako si ťa mohla tá stará krava prečítať (nie Pleasantová). Ozaj, písal som ti? Som v Chrabromile, ak by ťa to náhodou nenapadlo, ako celá moja rodina, takže také prekvapenie to zasa nie je. Matka bola síce zo slizolinu... Ale kakať na to. Aj cikať. Veď nevadí...
Čo sa stalo s tvojim dz?
Aha, dzakujem za upozornenie...
- že som nedržal ústa.....
- Ozaj, vráťme sa k môjmu objektu. Inak povedané Lily. Ako jej dzokážem svoju lásku?
- Hej, nie si na to primladý?
- Tss, tsss, aby si vedel, ja mám dvadsaťjeden, mám štyri deti, ak sa to ráta s mojou manželkou a ktovie koľko mi ich ešte behá po svete...
- Iste. Hlavne, že navštevuješ prvý ročník Rokfortu.
- Čo? Ja ne... vlastne ja som , hmmm, učiteľ?
- - Iste mistre profesore, a čo učíte? Pokiaľ viem, všetky miesta sú už obsadené.
Ja som, hmmm, učiteľ. Ja som učiteľ čiernej mágie. Aby si vedel... A viem všetky kúzla. A mám Merlinov rad tretieho, nie štvrtého stupňa a...a ja mám rád vtáka fénixa a..
- A?
- a...
- A?!?
-
- Vieš čo, mistre profesore, nepíšte si do mňa také blbosti a láskavo si nevymýšľaj. Mám aj iné starosti, nie len počúvať žvásty 11-ročného človeka.
JA MÁM 21!!! A aké iné starosti ešte máš?
-
- Čítanie príručky HMM, alebo ako sa stať správnym smrťožrútom. To ty nepochopíš... Maj sa. Idem spať.
-
5. 10. 1978
- Do Slizolinu chodí nejaký chalan, s ktorým sme si tiež nepadli do oka. Volá sa....Snape? Alebo tak nejako.
- Hmmm, v škole som len niečo vyše mesiaca a už sa mi chce ísť domov... Neviem čo je s učiteľmi, ale oni si na nás snáď vyburujú svoje komplexy z mladosti alebo čo. Toľko úloh nám dali... Až sa mi chce plakať... oni si snáď myslia, že my sme ich fackovací panáci, alebo čo? Potrebujú moju psychologičku (aspoň by som sa jej zbavil).
10. 10. 1978
- Aký je dnes pekný dátum. Ale keby bolo 10. 10. 1010 to by bolo ešte krajšie.
- No, hej alebo taký rok, že 1500 vtedy ešte upaľovali čarodejníkov....Ale nie... Pravdaže, dneska musí byť rok 1978, takže mám smolu... nechytia ťa...: (
Vyzerá to, že nemáš najlepšiu náladu....
- - Naposledy som mal dobrú náladu dňa 14.9.1978. A domysli si prečo...: (. Ale ináč máš pravdu, mám extrémne zlú náladu...
Prečo?
- Lebo som si uvedomil, že som len denník a k smrťožrútom ma nikdy nezoberú...Buuuuuu. Nemám ruky, ani nohy, ani hlavu a ani prútik... vzlyk.
No, ehm, to je smutné. Ale s tým ti asi nepomôžem. Ale poteším ťa. Na škole sa to začína zlepšovať. Našiel som si kamoša. Teraz som si uvedomil, že je to aj môj spolubývajúci . Sirius Black. Black – čierny. Stará tele. rodina ako my, takže mama nemôže sejčkovať. A skamarátil som sa aj s nejakým Remusom. Tiež celkom fajn chalan. Ale akýsi čudo-mudo. A nakoniec nejaký taký, no, no, trošku pri Peter. Také pekné meno a taká škaredá osoba.
Vždy som sa chcel volal Peter. Ale nie ! Ja som James... James, James , James! Matka príliš pozerala Jamesa Bonda, až jej z toho ruplo v bedni a ja sa musím volať James.
Zápis do budúcich čias: Keď dosiahneš plnoletosť, zmeň si meno na Peter.
20. 10. 1978
- Dnes už nie je taký pekný dátum. Remus odišiel k svojej babke. Vraj je chorá... Čudné, Sirius spomínal, že bola chorá aj pred mesiacom. Dúfam že to nie je nejaké nákazlivé... Pre istotu sa budem aspoň mesiac držať od Remusa ďalej....
30. 10. 1978
- To je sranda, všimol si si, že do teba píšem vždy po 10 dňoch?
- Všimol, vzlyk...
- Aha, depresia ťa ešte neprešla... Fajn, môžem ti nejako pomôcť?
- Zariaď, aby mi narástli ruky a nohy, nech mám hlavu a nech vyzerám ako Luk Skywalker...
No, keď nič nechceš....
- - phe, ignorant, vzlyk!
-
31. 10. 1978
- Nie je dneska Halloween? Bude tu super žúr. Len keby som nebol chorý...Hapčí... Sorry. A som v nemocničnom krídle a mám ťa schovaného pod vankúšom. Hapčí!
Sorry, nie som v stave, aby som do teba písal. Strašne mi slzia oči a ešte k tomu mám teplotu aspoň 40 stupňov... Oh nie. Už sú tu zase! Útočia na mňa ľadové medvede...NIE! Ja už viac nechcem. Vidíš ich?
- Radšej si ľahni. Šibe ti ešte viac než je u teba obvyklé...
- Veď ležím. Som...zzzzzzzzzzzzzzzzzzz.
- Neskôr:
No, už mi je trochu lepšie, sťahujem sa späť do svojej izby...Hapčí!
Už som späť. To je super, nemusím chodiť do školy, ani zajtra nebudem musieť... Hapčí, veľmi sa nudím. Nikto sa so mnou nebaví, aby to odo mňa nechytili. Hapčí. Nemám moc pojem o čase, lebo som vážne chorý... Ale z čoho?
Hapčí.
1. 11. 1978
- Mal som strašný sen, že som mal v posteli hada a chcel ma uškrtiť... Bŕŕŕŕ.
Už mi je trošku lepšie. Ale dneska nejdem do školy takže tu nikto okrem mňa nie je... Občas tadeto preletí duch zloduch, ale nechápem prečo sa na mne tak smeje. Idem ťa schovať do tajného priestoru pod parapetu okna.
Píšem ti to sem preto, aby som nezabudol, že kam som ťa schoval... Hapčí.
- To je rozum. Počúvaj, na čo... A zatvoril ma. Šibe mu. Ignorant jeden...
20. 12. 1978
Sorry, nevedel som ťa nájsť. Hej, ale veď pod parapet som sa pozeral. Čo si robil pod posteľou? Veď nemáš ruky ani nohy, tak...
- Ty egoista! Prečo mi to pripomínaš? Nebavím sa s tebou...
- Ako keby mi to vadilo. Len by ma zaujímalo, ako si sa dostal spod parapety okna do priestoru pod mojou posteľou?
- ...(ticho)
- Nevadí. Ja si to aj tak zistím...
-
24. 12. 1978
- Jéj, dostal som na narodeniny denník (žeby od Lily?). Do teba si písať nebudem...
- ...(ticho)
- Tak sa maj...
-
25. 12. 1978
- No. Tak nič. Ten denník bol Siriusov. Omylom ho tam hodil. Začal som do neho rýpať, že je baba, keď si píše denník. To bola sranda. Ale on potom začal vykrikovať: „Oh, Lily, Lily, Lily!“, to už taká sranda nebola.
Tak som mu vytrhol jeho denník z rúk a začal som z neho nahlas čítať (nepamätám si, čo v ňom bolo... niečo o umrnčanej Myrte a tak...). To bola sranda. Potom mi rozbil nos... To už taká sranda nebola. Potom sme sa pobili... To by bola sranda, keby nám to nezatrhli. Ale už sme sa pomerili... Dostali sme trest vyčistiť Sieň slávy. A teraz sedím v jednej veľkej váze a tvárim sa, že ju čistím... No, veď nič.
Ale nie je to surové, že nám dajú na prvý sviatok vianočný robotu? Je. Fajn, leziem z vázy, lebo Sirius si chce tiež niečo napísať do denníka. Maj sa pekne a možno do teba ešte niečo napíšem... Ak sa mi bude chcieť.
Autor: Spravkyna 0001
´Faaaaakt velmi traaapne
(wewe, 5. 9. 2008 22:37)